Od podpísania prvého medzinárodného dokumentu, ktorý obmedzoval jadrové
zbrojenie — Zmluvy o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami v atmosfére, v
kozmickom priestore a pod vodou (PTBT) — uplynie v sobotu 5. augusta 60
rokov.
Podnetom na zákaz skúšok jadrových zbraní sa stali aj rastúce obavy
verejnosti z vplyvu jadrových testov na životné prostredie a ľudské
zdravie. Len v rokoch 1951 - 1958 vykonali Spojené štáty 166, Sovietsky
zväz 82 a Británia 21 atmosférických testov, pričom test termonukleárnej
zbrane Castle Bravo spôsobil v marci 1954 najhoršiu rádiologickú
katastrofu v dejinách USA.
Bol tu ešte jeden moment, po ktorom svet pochopil, že nevyhnutne
potrebuje program jadrového odzbrojenia. Stala sa ním skúška vyše
50-megatonovej vodíkovej bomby, nazvanej Cár-bomba.
Test približne osem metrov dlhej bomby sa uskutočnil 30. októbra 1961 na
sovietskom testovacom polygóne na ostrove Nová Zem (Novaja Zemľa). Išlo
o najväčšiu explóziu jadrovej bomby. Ničivá sila tejto super bomby bola
niekoľko tisíckrát väčšia než atómovej bomby nazvanej Little Boy
(Chlapček), ktorú zhodili Američania na Hirošimu — atómový hríb sa
dvihol do výšky 67 kilometrov.
Na konštrukcii Cár-bomby sa podieľal aj neskorší nositeľ Nobelovej ceny
za mier Andrej Sacharov, ktorý po skúške začal vystupovať proti jadrovým
zbraniam. Stal sa tiež jedným z iniciátorov PTBT z roku 1963. Tento
dokument bol prvou medzinárodnou zmluvou o obmedzení jadrového
zbrojenia.
Po sérii takmer desaťročie trvajúcich rokovaní ju podpísali 5. augusta
1963 v Moskve predstavitelia Sovietskeho zväzu, USA a Spojeného
kráľovstva. Časovo neobmedzenú zmluvu, ktorá obsahovala päť článkov
podpísali ministri zahraničných vecí — za sovietsku stranu Andrej
Gromyko, za americkú Dean Rusk a za vládu Spojeného kráľovstva šéf
britskej diplomacie Alec Douglas-Home.
Zmluva zakazuje všetky skúšobné detonácie jadrových zbraní okrem tých,
ktoré boli vykonané pod zemou. Rokovania sa pôvodne zamerali na úplný
zákaz, od ktorého sa však upustilo pre technické otázky týkajúce sa
odhaľovania podzemných testov. Napriek tomu, že zmluva nezastavila
preteky v zbrojení, jej prijatie prispelo k podstatnému poklesu
koncentrácie rádioaktívnych častíc v atmosfére.
Dokument bol otvorený na podpis všetkým štátom, pričom podliehal
ratifikácii v tých krajinách, ktoré ho podpísali. Už tri dni po podpise v
Moskve sa k nej medzi prvými pripojilo 8. augusta 1963 aj
Československo. Zmluva o čiastočnom zákaze skúšok nadobudla účinnosť 10.
októbra 1963, teda dňom, keď vlády Zväzu sovietskych socialistických
republík (ZSSR), Spojených štátov amerických a Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska uložili svoje ratifikačné listiny v
Moskve, vo Washingtone a v Londýne.